Vo štvrtok a piatok 21. a 22. apríla sa so Slovenskou filharmóniou debutovo predstavia dvaja mladí , mimoriadne talentovaní umelci – 28 ročný dirigent Aziz Shokhakimov , rodák z Uzbekistanu, ktorý odštartoval svoju dirigentskú kariéru ako 13 ročný a mladá francúzsko-belgická violončelistka Camille Thomas, nominovaná ako objav roku 2014 francúzskou Grammy „ Les Victoires de la Musique“.
Pozrite si videopozvánku Ivana Martona, dramaturga SF. Bratislavskému publiku zahrá Koncert pre violončelo a orchester e mol op. 85 Edwarda Elgara, ktorý patrí k jeho najslávnejším opusom. Na koncerte zaznie aj vôbec posledné dielo Piotra Iľjiča Čajkovského – Symfónia č. 6 h mol, op. 74 Patetická. Na úvod koncertu zaznie v premiére dielo Jevgenija Iršaia Ten Minutes about Katyň.
O svojom diele skladateľ napísal: „Narodil som sa po Druhej svetovej vojne v rodine hudobníkov. Moja stará mama bola Židovka a môj starý otec aj môj otec prežili muky koncentračného tábora. Veľmi často sa zhovárali o hudobníkoch – najčastejšie o tých židovského pôvodu – ktorí sa nikdy nevrátili z vojny a neprežili uväznenie v lágroch. Rodičia mali veľmi veľa priateľov, ktorí nás často navštevovali a diskutovali o veľmi nebezpečných témach. Často sa zmieňovali o Židoch, o Auschwitzi, Babinom Jare, o Katyni a tak ďalej. To musí byť jeden z dôvodov, prečo sú moje diela nasiaknuté mojím chápaním a spomienkami na rôzne historické udalosti. Veľmi sa ma dotkla tragická nehoda poľského lietadla v Smolensku, ktorá ma viedla ku skomponovaniu skladby Tasaufi…a následne k Desiatim minútam o Katyni. Tento titul bol okrem iného inšpirovaný aj známym filmom O desať minút starší….“.
Program koncertov zaznie v sobotu 23. apríla na Záverečnom koncerte medzinárodného festivalu klasickej hudby Allegretto Žilina.
Aziz Shokhakimov (1988) študoval dirigovanie na Uzbek State Conservatory v Taškente pod vedením profesora Vladimira Neymera. V roku 2005 získal štátnu cenu „Nikhol“, určenú mladým talentovaným umelcom. Po spolupráci s National Symphony Orchestra of Uzbekistan bol v roku 2001 menovaný za asistenta a odvtedy s orchestrom uviedol množstvo koncertov. V roku 2002 zaznamenal svoj operný debut na State Academic Theatre uvedením Bizetovej Carmen. Od roku 2003 Shokhakimov pravidelne spolupracuje s Ruským mládežníckym symfonickým orchestrom v Togliatti, s ktorým absolvoval turné v Rusku, na Ukrajine a vo Francúzsku. V rokoch 2005‒2009 pôsobil v National Philharmonic Orchestra of Russia pod vedením Vladimira Spivakova. V novembri 2010 dirigoval svoj prvý abonentný koncert, na ktorom uviedol skladby Haydna, Brahmsa a Mendelssohna. V roku 2010 získal druhé miesto na Mahler International Conducting Competition, čo znamenalo okamžitý posun v jeho kariére a o rok neskôr dirigoval už koncerty v Drážďanoch, Miláne, Moskve, Darmstadte, Bologni a i. V USA debutoval na jeseň roku 2012 s Oregon Symphony a v roku 2013 sa vrátil, aby dirigoval Pacific Symphony a Houston Symphony, po čom nasledoval debut v Kanade s Winnipeg Symphony Orchestra (2014). V nastávajúcej sezóne bude 25-ročný dirigent po prvýkrát spolupracovať s Orchestre Philharmonique de Strasbourg , s Frankfurt Radio Symphony a s London Philharmonic Orchestra a čakajú ho aj angažmány s orchestrami ako La Verdi Milano, Filarmonica del Teatro Comunale di Bologna, Düsseldorfer Symphoniker, Sinfonia Varsovia a Winnipeg Symphony. Jedným z jeho najvýraznejších úspechov bol koncert s Dresden Staatskapelle so skladbami Beethovena a Auerbacha. „Finale bolo prekvapivé a odpútané nepredstaviteľnou silou. Mnohí sa len dotknú povrchu, ale tu bola skutočná hĺbka.“ (Sächsische Zeitung, august 2011) Po drážďanskom úspechu nasledoval debut so Sinfonia Varsovia, kde uviedol výlučne Brahmsove skladby: Koncert pre husle a orchester D dur, Koncert pre klavír a orchester č.2 B dur a Symfónia č.3 F dur. V roku 2011 debutoval s Filarmonica del Teatro Comunale di Bologna, ktorá ho znova pozvala v máji 2012 uviesť program s huslistkou Sayaka Shoji. „Zostavil program s Mahlerovou Symfóniou č. 4 ako ťažiskom, na ktorom bolo možné pozorovať vysokú skoncentrovanosť spolu s dobre štruktúrovanými skúškami.“
Francúzsko-belgická violončelistka Camille Thomas (1988) študovala v triede Fransa Helmersona na Hochschule für Musik Hanns Eisler v Berlíne, potom, ako sa vzdelávala u Marcela Bardona a Philippa Mullera v Paríži a u Stephana Forcka v Berlíne. V súčasnosti dokončuje štúdium koncertnej interpretácie s Wolfgangom-Emmanuelom Schmidtom na Hochschule für Musik Franz Liszt vo Weimare. Získala množstvo ocenení na domácich aj zahraničných súťažiach, akými sú Antonio Janigro International Competition v Chorvátsku, Yamaha Music Foundation of Europe Strings Competition, Edmont Baert Competition a Léopold Bellan Competition. Je pravidelnou hosťkou podujatí v Salle Gaveau, v Théâtre des Champs-Élysées, vo Victoria Hall v Ženeve, v Palais des Beaux-Arts v Bruseli, v Jerusalem Music Center či Konzerthaus Berlin. Bola zvolená stanicouMusiq’3 – RTBF, aby reprezentovala Belgicko na European Broadcasting Union Competition, kde jej bolo udelené prvé miesto a získala titul „Nový talent roka 2014“. Ako sólistka pravidelne vystupuje s orchestrami, akými sú Sinfonia Varsovia, Philharmonie Baden- Baden, Brussels Philharmonic Orchestra, Orchestre Symphonique de Bretagne, La Baule Symphonic, United Nations Orchestra, Cappella Academica v Berlíne, ako aj Symfonický orchester Slovenského rozhlasu; pod taktovkou dirigentov, akými sú Theodor Guschlbauer, Darrell Ang, Jean-Christophe Ferreaux, Pavel Baleff, Kristiina Poska či Antoine Marguier. Popri činnosti sólistky sa venuje aj komornej hudbe. V rokoch 2011 a 2012 sa zúčastnila na International Music Academy Seijiho Ozawu vo Švajčiarsku. Tiež je pravidelne pozývaná ako komorná hráčka do telies, ako sú Alfama Quartet a Girard Quartet či na spoluprácu s osobnosťami ako Beatrice Berrut, Julien Libeer, Beatrice Rana, Lorenzo Gatto, Solenne Païdassi, Hrachya Avanesyan, Frank Braley, Gérard Caussé či Menahem Pressler. Jej debutový album A Century of Russian Colors vydaný v máji 2013 pre label Fuga Libera (Outhere), bol medzinárodnou kritikou veľmi pozitívne ohodnotený (Choix de France Musique, 5* Volkskrant a 4* La Libre Belgique, Klara 10 Beste). Jej nasledujúca nahrávka Réminiscences bude zameraná na francúzsku hudbu v spolupráci s klaviristom Julienom Libeerom a plánované vydanie je na jeseň 2016 pre label La Dolce Volta. Jej koncerty odvysielali medzinárodné rozhlasové a televízne stanice (Radio France, Espace 2, DR, Musiq ‘3-RTBF, Deutscher Rundfunk, Arte, TF1, France Télévision či Canal9). V roku 2015 bola pozvaná aj do relácie „Stars von Morgen“ Rolanda Villazóna na stanici Arte. Hrá na majstrovskom nástroji z dielne Ferdinanda Gagliana (Neapol, 1788), nazývanom „Château Pape-Clément“, ktorého zapožičanie bolo možné vďaka finančnej podpore Bernarda Magreza.