Prvý Mimoriadny koncert pred Otváracími koncertmi jubilejnej 60. koncertnej sezóny Slovenskej filharmónie sa uskutoční v septembri. Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor /zbormajster Jozef Chabroň/, zbor Pressburg Singers /zbormajsterka Jana Rychlá/, sólisti – Marta Beňačková, mezzosoprán, Marián Pavlovič, tenor, Jozef Benci, bas a stály hosťujúci dirigent SF Leoš Svárovský uvedú vo štvrtok 11. septembra v premiére dielo slovenského hudobného skladateľa Egona Kráka Missa pro defunctis – Rekviem pre sóla, chlapčenský zbor, miešaný zbor, ogan a orchester.
Hudobný skladateľ Egon Krák o novom diele píše:
„Prirodzenou túžbou každého človeka je tvoriť a poznávať. Missa pro defunctis – Requiem je výsledkom tohto pocitu. Najkrajšou sprievodkyňou tvorby a poznávania je radosť a láska – pravý opak nešťastia a smútku, ktoré sú zasa neodmysliteľnými atribútmi smrti. „Každé zvídaní člověka blaží !“, vraví filozof - a je to teda radosť, ktorá smeruje k pocitu najplnšiemu, pocitu, ktorý Aristoteles Stagirita nazval kedysi dávno blaženosťou. Popri veľkých kompozičných projektoch európskej tradície – opere a symfónii – je koncepcia omše za mŕtvych jedinečná svojim textom, plným dramatických obrazov a symbolov. Ľudský život a smrť sa v nich zrkadlí v hudobnom spracovaní od 15.storočia.
Ak hovoríme o smrti, blaženosť nemožno vynechať, pretože smrť je cesta, ktorá logicky k nej vedie… Hudobníci stredoveku a renesancie veľmi rýchlo hudobne vymodelovali túto axiómu, ktorá ich ( ako mimochodom i mnoho iného ) neoddeliteľne spájala s duchovným svetom antiky. Jedni vravia o pôžitku, iní o moci, bohatstve a sláve, ďalší zasa o pozemskej a nebeskej láske… To všetko má v živote človeka veľkú cenu a na ceste k blaženosti nemusíme nič z toho zavrhovať. Palmu víťazstva a veniec blaženosti dosiahneme však iba vtedy, ak sa necháme viesť činnosťou rozumu a dobrej vôle. V nich nachádzal antický génius hodnotu smerovania, pokoj, vyrovnanosť ducha a skutočnú veľkosť. Hudobníci na nej časom vybudovali svoj konsonantný systém melodických intervalov a tónových vzťahov, ako aj logiku polyfónnej kompozičnej konštrukcie. Krása takejto stavby, videná napríklad cez Pythagora, alebo Marca Vitruvia Pollia a jeho Desať kníh architektúry, umožnila zachovať v európskej kultúre nadlho obraz smrti ako síce znepokojujúceho a do istej miery i nevyspytateľného spojenca spásy, ale i napriek tomu ako láskavého prostredníka medzi Bohom a ľuďmi, ako logické, Bohom dané vyvrcholenie pozemského života človeka. Sedem častí Missa pro defunctis – Requiem treba vnímať v tomto kontexte ako liturgický projekt, ktorý vypovedá o živote človeka, do ktorého vstupuje smrť prirodzene a vážne ako neodmysliteľný sprievodca životom a súčasne najväčšia záhada stvoriteľského diela.„
Koncert sa bude konať v Koncertnej sieni Slovenskej filharmónie o 19,00 h. Vstupenky budú v predaji v Pokladnici Slovenskej filharmónie, Suchoňovo námestie 1 od pondelka 1. septembra.