V sobotu 26. novembra sa uskutoční v Slovenskej filharmónii Mimoriadny koncert Slovenského komorného orchestra Bohdana Warchala. Tentoraz uvedie komorný súbor poľsko – slovenský program. Slovenskú časť programu reprezentujú skladby autorov troch rôznych skladateľských generácii i štýlov – Alexandra Moyzesa, Egona Kráka a Mirka Krajčího. Corale e fuga per archi Egona Kráka a Pietà pre sláčikový orchester Mirka Krajčího zaznejú v Malej sále SF v premiére. Umelecký vedúci súboru Ewald Danel doplnil slovenskú časť o dielo mladého umelca, študenta Igora Garvanského, ktorý bol stálym návštevníkom koncertov súboru. Žiaľ, osud bol k nemu neúprosný. V sobotu večer bude na koncerte prítomný poslednýkrát prostredníctvom svojej hudobnej kompozície – Chorálová fantázia s variáciami pre husle a sláčikové nástroje B dur op. 2 .
V 20. storočí sa Poľsko stalo Mekkou avantgardne zmýšľajúcich hudobných tvorcov. Pojem „poľská škola“ sa šíril do celého sveta.
Táto časť programu je zastúpená dvoma autormi – kompozíciou Mieczyslawa Karlowicza , zástupcom poľského neskorého romantizmu a skladateľa s medzinárodnou kariérou Wojciecha Kilara.
Slovensko-poľský program je dramaturgickým oživením a zaujímavou ponukou pre milovníkov komornej orchestrálnej hudby.
slovenský skladateľ Egon Krák o svojej skladbe:
Corale a fuga per archi vznikla v roku 1992 na základe zámeru kompozične preniknúť hlbšie to podstaty melodickej spevnosti. Už veľmi dávno riešili podobný problém generácie skladateľov – viedol ich k tomu prostý úmysel: vyhovieť dobovým požiadavkám, ktoré poznali prevažne tvorbu, určenú pre konkrétne príležitosti – liturgické slávnosti, zábavu alebo iné druhy spoločenských udalostí a ceremónií. Charakter takto určovanej hudby bol veľmi vyhranený a melodický fenomén sa v nej objavoval v nespočetných variantoch, vždy nečakane a virtuózne tvarovaný našimi slávnymi predchodcami.
Jedným z týchto predchodcov je Johann Sebastian Bach, ktorého jubileum doznieva v tomto roku. Bachov melodický svet patrí k tým najočarujúcejších a preto som v prvej časti Corale použil citáciu Bachovho chorálu z Vianočného oratória. V nasledujúcej fúge zasiahne do melodického fenoménu akoby v podobe transplantátu kinetický element.
V roku 2002 so pridal k obom častiam Epilogo, aby bol triptych úplne kompletný. Rútiacu sa fúgu vystrieda spomienka na melodický svet dávneho predchodcu zo 14.storočia – Guillauma de Machaut. Bol to práve on, kto melodiku svojej doby obohatil novým druhom spevnosti a dal jej súčasne pevné tvary harmonické. Keďže kultúrny svet spomína na tohto muža stále častejšie, rozhodol som sa uzavrieť triptych hudbou epilógu, navodzujúceho pokoj dávno stratených čias. Viem, každá doba spomína na zlatý vek ako na niečo, čo sa nenávratne pominulo. Myslím že i dnes je tomu tak – možno o to viac, že predstava dneška ako zlatého veku pre budúce generácie zdá sa mi akosi pochybná…
Corale e fuga con epilogo zaznie v podaní Slovenského komorného orchestra po prvýkrát.
Egon Krák, 2005
slovenský skladateľ Mirko Krajčí o svojej skladbe:
Skladba Pietà pre sláčikový orchester vznikla v roku 2005 bez objednávky od konkrétneho telesa alebo interpreta. Napísal som ju z vlastných vnútorných pohnútok a preto je vyjadrením mojich pocitov, predstáv a myšlienok, ktoré som chcel prejaviť v období jej vzniku aj prostredníctvom hudby. Mirko Krajči. 2005