Utorok 25. februára bude patriť komorný večer v Malej sále Slovenskej filharmónie poprednému klaviristovi Eugenovi Indjićovi, ktorý je pravidelným hosťom sezón Slovenskej filharmónie. Utorkový program je zostavený z diel Wolfganga Amadea Mozarta, Frederyka Chopina, Roberta Schumanna, Clauda Debussyho a Igora Stravinského. Bratislavskému publiku sa predstaví klavírny virtuóz aj s orchestrom Slovenská filharmónia v stredu a vo štvrtok 25. a 27. februára. Komorný utorkový koncert začne o 19-tej.
Wolfgang Amadeus Mozart
Sonáta a mol KV 310
Frederyk Chopin
Mazurka c mol op. 30 č. 1
Mazurka h mol op. 30 č. 2
Mazurka Des dur op. 30 č. 3
Mazurka cis mol op. 30 č. 4
Robert Schumann
Karneval op. 9
Claude Debussy
Päť prelúdií (kniha II)
Igor Stravinskij
Tri vety z Petrušku
Eugen Indjić sa narodil v Belehrade, kde jeho matka – pôvodom z Ruska – bola amatérskou klaviristkou a otec srbským armádnym generálom. Ako štvorročný emigroval so svojou matkou do USA, kde sa začal zaujímať o hudbu predovšetkým po vypočutí nahrávky Chopinovej Fantaisie-Impromptu a Polonézy As dur. Očarený majstrovstvom týchto skladieb začal absolvovať systematické hodiny hry na klavíri u gruzínskeho klaviristu Liubova Stephaniho. Svoje prvé verejné vystúpenie mal ako deväťročný so Symfonickým orchestrom Springfield, kedy hral Mozartov Koncert pre klavír a orchester d mol.
Po dvoch rokoch ho L. Stephani zoznámil s Alexandrom Borovským (prestížnym ruským klaviristom a Prokofievovým spolužiakom), ktorý sa mu venoval v Bostone nasledujúcich päť rokov (1959-1964). Ako jedenásťročný hral už Lisztovu Campanellu a Maďarskú rapsódiu pre televíziu NBC a ako dvanásťročný realizoval prvú nahrávku pre spoločnosť RCA Victor na Rachmaninovom klavíri, kedy hral Beethovenove Variácie na Diabelliho tému.
Ako trinásťročný hral Lisztov Koncert pre klavír a orchester č. 1 a o rok neskôr Brahmsov Koncert pre klavír a orchester č. 2 s Washingtonským národným symfonickým orchestrom.
V rokoch 1961 – 1971 ho pozval Arthur Fiedler k dlhodobej spolupráci s Boston Pops Orchestra. Svoje prvé koncertné turné realizoval v Dánsku v roku 1963 spolu s Alexandrom Borovským. “Chopina hrá ako Poliak, Debussyho ako Francúz a Prokofieva ako ruský maestro”, napísali kodaňské noviny Politiken. Po absolutóriu Phillipsovej akadémie v Andoveri ho Erich Leinsdorf pozval na spoluprácu s Bostonským symfonickým orchestrom, kedy hral ako najmladší sólista Brahmsov Koncert pre klavír a orchester č. 2. Ako štipendista na Harvardovej univerzite študoval muzikológiu a kompozíciu u Laurencea Bermana a Leona Kirchnera, ktorú ukončil s titulom cum laude v roku 1969.
Bernstein ho nazval „výnimočným klaviristom a hudobníkom“ a Emil Gilels „unikátnym a inšpirujúcim umelcom“.
Počas štúdia na Harvardovej univerzite mal súkromné hodiny aj na Juilliard School of Music u Mieczysława Münz a u žiaka Rosiny Lhévinne – Lee Thompsona.
V roku 1968 sa zoznámil s Arthurom Rubinsteinom, ktorý bol neskôr až do svojej smrti jeho priateľom a mentorom a ktorý Indjića nazval „klaviristom svetovej triedy s mimoriadnou muzikalitou a umeleckým perfekcionizmom“. Jeho priateľ, skladateľ Alexandre Tansman, ktorý ho zoznámil s Vladimirom Horowitzom, mu venoval skladbu Caprice. V tom čase Indjić pokračoval vo svojich štúdiách kompozície u Nadie Boulanger v Paríži.
V roku 1972 sa presťahoval do Francúzska, kde sa oženil s Odile Rabaud, vnučkou francúzskeho skladateľa Henriho Rabauda (Faurého nástupcu na Parížskom konzervatóriu).
Ako laureát troch prestížnych medzinárodných klavírnych súťaží – Varšava (1970), Leeds (1972), a Rubinstein (1974), účinkoval s najvýznamnejšími orchestrami v Spojených štátoch amerických, Južnej Amerike, Európse a Ázii a dirigentmi ako Bernstein, Bělohlávek, Casadesus, Fedosejev, Gergiev, Gielen, Jochum, Kubelík, Leinsdorf, Sanderling, Sinopoli, Solti, von Matačić, de Waart, Wit, Zinman a mnoho ďalších. Pravidelne účinkuje v najznámejších koncertných sálach celého sveta – Carnegie Hall, Avery Fisher Hall, Queen Elisabeth Hall, Concertgebouw, Musikverein, Salle Pleyel a Théâtre des Champs-Elysées, Čajkovského koncertná sála, La Scala atď.
Eugen Indjić participoval na mnohých televíznych produkciách vo Francúzsku, Poľsku i Japonsku, pre ktoré nahral kompletné klavírne dielo F. Chopina a nahrával aj pre spoločnosti Polskie Nagrania / Muza, Sony, RCA Victor, Claves and Calliope.
Jeho diskografia zahŕňa diela Chopina, Debussyho a Schumanna, ako aj diela Stravinského a Beethovena.
Arte Nova Classics s ním odvysielala live koncerty, na ktorých hral s orchestrom SWF Koncert pre klavír a orchester b mol P. I. Čajkovského s Ahronovichom a Rachmaninovove Variácie na Paganiniho tému so Sinopolim. Jeho nahrávku Chopinových Mazuriek zneužil anglický klavirista Joyce Hatto, ktorý ich vydal pod svojím menom, za čo následne získal vynikajúce ohlasy odbornej kritiky.
V nadväznosti na koncerty sa Indjić pravidelne venuje aj pedagogickej činnosti, pravidelne vedie majstrovské kurzy v Európe, predovšetkým na historickej Schola Cantorum v Paríži, v Japonsku a Spojených štátoch amerických a je tiež frekventovaným členom porôt medzinárodných klavírnych súťaží vrátane Chopinovej, Lisztovej vo Wroclavi, Rubinsteinovej v Tel Aviv, na festivale Pražská jar, v Lisabone Vianna Da Motta a ďalších. Pre rok 2010 bol artist-in-residence v Symfonickom orchestri hl. m. Prahy FOK.