SKO5 Veľkonočný koncert

K posvätným okamihom, dňom či týždňom sa akosi automaticky viaže hudba barokovej epochy. Je nádherne afektívna, adresná, kultivovaná a vášnivá zároveň. Jedným z majstrov nad majstrov je Georg Friedrich Händel. K tvorbe pristupoval ako rozvážny pragmatik a často aj ako skúsený obchodník. Vždy však odviedol naozaj poctivú prácu. V oblasti štýlu concerto grosso je dokonca priekopníkom. Jeho opus 6 je jedným zo symbolov hudobných dejín. Rozšafné muzicírovanie sa v tomto jeho cykle stalo impozantným  orchestrálnym zážitkom. Zatiaľ čo Händelova hudba súvisí s časom posvätným svojou atmosférou, Mariánsky triptych Romualda Twardovského už je konkrétnym prejavom liturgických inšpirácií. Rodák z litovského Vilňusu je známy svojím záujmom o sakrálnu hudbu a pôsobivý triptych dokazuje jeho záujem aktivizovať hlbinné zdroje našej duchovnosti.

Joseph Haydn tiež nebočil od sakrálnych a hĺbavých inšpirácií. Zvláštnou kapitolou rozsiahleho Hobokenovho zoznamu sú symfónie, písané v závislosti na hnutie Sturm und Drang (poznáme ho aj z tvorby Johanna Wolfganga von Goetheho). Temnejšie nálady, molové tóniny, afektívna rétorika sú typické aj pre Symfóniu Lamentazione.

Rozsiahly Haydnov veľkonočný projekt Sedem posledných slov nášho Spasiteľa na kríži existuje v dvoch podobách: ako introvertné sláčikové kvarteto aj ako monumentálne oratórium. Obidve verzie sú rovnako účinné, pretože Haydnov oslnivý duch je stále prítomný.

Ján Levoslav Bella sa liturgickej sfére oddal takmer úplne. Bol duchovným, takže atmosféra posvätných okamihov ho sprevádzala na každom kroku. Rekviem c mol je dielom všeobecne neznámym a jeho znovuoživenie a uvedenie je záslužným interpretačným činom.