SK7 2005/2006


23. 5. 2006 (Utorok) o 19:00, SK Sláčikové kvartetá
Malá sála SF,
Moyzesovo kvarteto
Katarína Zajacová, 
violončelo

Wolfgang Amadeus Mozart
Sláčikové kvarteto F dur Pruské KV 590

Franz Schubert
Sláčikové kvinteto C dur D 956 op. post. 163 

Sláčikové kvartetá Wolfganga Amadea Mozarta, podobne ako Mozartove opery a symfónie, brilantne vystihujú obdobie 18. storočia. Mozart bol možno najgeniálnejší v tom, ako efektívne a invenčne reagoval na dobové podnety. Jeho ambície neboli priekopnícke, revolucionárske. Skôr naopak: vedel z minima podnetov vyťažiť maximum spomínaného efektu. Vrcholné opusy – napríklad Sláčikové kvarteto KV 590 – poskytujú harmonický výraz. Poslucháč prijíma ich informácie úplne spontánne a nemusí si nič zdôvodňovať.

Mozart ich tak napísal a to je všetko…

V prípade Franza Schuberta nastáva iná situácia; tento hudobník sa zmietal medzi mlynskými kameňmi: Ludwigom van Beethovenom a novou koncepciou hudobnej formy – piesňou. Symetriu piesne chcel kombinovať s evolucionizmom beethovenovského typu a objem jeho diel z toho dôvodu extrémne narastal. Schubertova hudba si však podmaňuje človeka vrúcnosťou, kantabilnosťou, emotívnym apelom.