SH6 Veľkonočný koncert v spolupráci s Francúzskym inštitútom v Bratislave

Francúzsko: krajina galského kohúta, symbol noblesy, elegancie, symboliky poézie. Francúzi síce citlivo reflektovali duchovné pohyby na východ od ich hraníc, vždy však preferovali inšpirujúcu samostatnosť a špecifiku. Na rozsiahlom území, lemovanom hladinou Atlantiku sa stretávajú viaceré kultúry a stretávajú sa tu v kreatívnom duchu. Oficiálne dejiny európskej hudby sa začali písať v parížskej katedrále Notre Dame. Netrvalo dlho a v období baroka sa na dvore francúzskych monarchov koncentroval silný umelecký potenciál. V 17. a 18. storočí bolo Francúzsko v oblasti hudobnej produkcie silným konkurentom stredo-, či juhoeurópskych krajín. Michel Correte nie je natoľko známou postavou v hudobnej histórii ako Brossard či Charpentier, hoci ide o mimoriadne plodného skladateľa inštrumentálnej hudby každého druhu. Correte bol znamenitým organistom a pedagógom. O jeho vlastnej hudbe sa traduje, že nebola príliš originálna, rád si totiž požičiaval melodické nápady od iných skladateľov. O niečo introvertnejším človekom bol Sébestien Brossard; venoval sa najmä štúdiu teológie, archivárstvu a hudbu komponoval vždy v nadväznosti na duchovný svet (prevládajú tu motetá, oratória, omše, kantáty). Marc-Antoine Charpentier už je známejšou postavou – a to nielen vďaka zvučke Eurovízie, ktorú cituje jeho Te Deum. Je hrdým tvorcom s vlastným rukopisom, ktorý sa nepoddal manierizmu a dobovému klišé.