| Tomoaki Yoshida, klavír | |
| Wolfgang Amadeus Mozart Claude Debussy Franz Liszt |
Sonáta pre klavír D dur KV 576 Suite bergamasque Uhorská rapsódia č. 2 S. 244/2 |
| Ildikó Szabó, violončelo István Lajkó, klavír |
|
| Ludwig van Beethoven Sergej Prokofiev |
Sonáta pre violončelo a klavír D dur op. 102 č. 2 Sonáta pre violončelo a klavír C dur op. 119 |
Wolfgang Amadeus Mozart patril k neomylným autorom. Okrem toho, že do dôsledku ťažil z dobových noriem, na mnohých frontoch razantne posúval vývoj vpred; oblasť klavírnej sonáty bola jedným z nich. Claude Debussy bol jedným zo skladateľov, ktorí po postwagnerovskej kríze museli hľadať spôsoby, akými je možné chradnúci kultúrny svet v Európe obrodiť. Aplikácia etnických prvkov v Bergamskej suite bola jednou z účinných metód. Etnické prvky fungujú aj v cykle Uhorských rapsódií Franza Liszta, v jeho podaní však ide o ohňostroj virtuozity na národné motívy. Sonáty pre violončelo a klavír Ludwiga van Beethovena op. 102 už spadajú do kolekcie autorových skladieb, vymykajúcich sa pozemskému času; Beethoven síce stále naplno žije sonátovosťou, už ju však realizuje z celkom odlišného východiskového bodu a s iným, transcendentálnym úmyslom. Dielom bilancovania a ľudskej múdrosti je aj Sonáta pre violončelo a klavír Sergeja Prokofieva. Bývalý rebel a provokatér zmenil rétoriku a k hudbe pristupuje s pokorou.