Odkaz na koncert bude pre vás sprístupnený v čase konania koncertu na adrese: https://www.facebook.com/SlovakPhil
Sledujte naše internetové stránky a profily na sociálnych sieťach #SlovakPhil.
Ďakujeme za vašu priazeň.
Na koncert vás vo videopozvánke pozýva klavirista Ladislav Fančovič.
| Jozef Horváth husle Boris Bohó violončelo Ladislav Fančovič klavír |
|
| Franz Schubert Claude Debussy Dmitrij Šostakovič |
Koncertný kus / Konzertstück D dur, D. 345 Sonáta pre violončelo a klavír d mol Klavírne trio č. 1 c mol, op. 8 |
| Matúš Veľas hoboj Jozef Eliáš klarinet Peter Kajan fagot Ladislav Fančovič klavír |
|
| Francis Poulenc Ľudovít Rajter Florent Schmitt |
Trio pre hoboj, fagot a klavír Quattro invenzioni per oboe, clarinetto e fagotto A tour d’anches pre hoboj, klarinet, fagot a klavír, op. 97 |
V rokoch 1815 – 1816 skomponoval Franz Schubert neuveriteľné množstvo hudby: 250 piesní a 132 ďalších diel. Jedným z nich je aj Koncertná skladba pre husle a klavír D dur, D. 345. Dnes nevieme nič bližšie o okolnostiach jej vzniku, ani to, či bola za skladateľovho života vôbec predvedená. Tak ako mnohé iné Schubertove skladby, skončila aj táto na kope nôt, ktorú rok po skladateľovej smrti jeho brat predal viedenskému vydavateľstvu Antona Diabelliho a bola zverejnená až v roku 1897. Skladba je skomponovaná vo forme ronda s pomalým úvodom, part sólistu je koncipovaný veľmi virtuózne v duchu raného romantizmu.
Sonátu pre violončelo a klavír d mol skomponoval Claude Debussy v roku 1915 a hneď po premiére sa stala jednou z najobľúbenejších violončelových sonát. Pôvodne mala podtitul Pierot sa hnevá na mesiac a je v nej niečo z moderného vnímania commedia dell’arte ako schematická typológia postáv, predstieraná srdečnosť, čierny humor. Violončelová sonáta je jedným z najrafinovanejších a emocionálne najexponovanejších Debussyho diel. V druhej časti sa objavujú prvky džezu a blues.
Po smrti otca finančná situácia rodiny prinútila Dmitrija Šostakoviča, aby sa zamestnal ako klavirista v kine, kde po večeroch improvizoval k filmovým predstaveniam. Táto činnosť pravdepodobne ovplyvnila hudobnú formu a prudké zmeny nálad v jeho Triu č. 1 pre husle, violončelo a klavír c mol, op. 8, ktoré len šestnásťročný skladateľ skomponoval ako študent v roku 1923. Jeden zo Šostakovičových pedagógov na petrohradskom Konzervatóriu vyjadril svoju nespokojnosť „s posadnutosťou groteskou“ mladého skladateľa, čo však Šostakovič prijal s určitým zadosťučinením.
Francis Poulenc bol členom skupiny francúzskych pokrokových skladateľov Parížska šestka. Mal výnimočný zmysel pre inovácie najmä v oblasti melódie a v súlade s ideami skupiny sa v jeho tvorbe presadzovali obzvlášť hravosť, vtip, prehľadnosť, umiernenosť a dôvtipnosť. Závažnejším výrazovým polohám dával priestor predovšetkým v zborovej tvorbe. Komorná hudba zastáva v Poulencovej tvorbe významné miesto. Trio pre klavír, hoboj a fagot dokončil skladateľ v roku 1926 a venoval ho španielskemu skladateľovi Manuelovi de Falla. Skladba plná mladíckej energie, ale i rozvážnejších momentov, je považovaná za prvé dôležité dielo v Poulencovej komornej tvorbe.
Ľudovít Rajter, dirigent a skladateľ, patrí k najvýznamnejším medzinárodne uznávaným osobnostiam slovenského hudobného umenia. Dirigoval historicky prvý koncert orchestra Slovenská filharmónia (27. októbra 1949), s ktorým uviedol množstvo koncertov doma i v zahraničí. Kompozíciu študoval u prominentných skladateľov vo Viedni (Franz Schmidt) a v Budapešti (Ernő Dohnányi). Za svoj mimoriadny prínos pre hudobné umenie získal viacero ocenení, vrátane Čestného kríža I. triedy pre vedu a umenie Rakúskej republiky a Radu Ľudovíta Štúra I. triedy, ktorý udeľuje prezident Slovenskej republiky. Quattro invenzioni pre hoboj, klarinet a fagot z roku 1985 je cyklus dômyselne skomponovaných miniatúr, v ktorých zaujme skladateľova tematická nápaditosť a obdivuhodné vedenie línií jednotlivých hlasov v pôvabnom celku.
Florent Schmitt bol francúzsky skladateľ a klavirista, ktorý pochádzal z oblasti Lotrinska na francúzsko-nemeckom pomedzí. Nehlásil sa k žiadnej kompozičnej škole či hnutiu. Tvoril síce v období, keď sa mnohí skladatelia priklonili k impresionizmu, no namiesto lyriky a hry so zvukovými či harmonickými farbami využíval vo svojich dielach skôr energickosť, dynamickosť, výrazné kontrasty a emócie, ako aj určitú prísnosť či racionalitu. Mnohé z toho nájdeme i v štvorčasťovom komornom diele A tour d’anches pre hoboj, klarinet, fagot a klavír, op. 97. V rokoch 1929 – 1939 pôsobil Schmitt ako kritik v parížskom denníku Le Temps, kde okrem iného uverejnil aj nadšenú kritiku na dirigentský výkon Ľudovíta Rajtera na koncerte s Orchestre des Concerts Poulet 5. februára 1938 v Paríži.
Interpretácie komorných diel sa zhostia členovia orchestra Slovenská filharmónia: huslista Jozef Horváth – koncertný majster; violončelista Boris Bohó – koncertný majster a vedúci skupiny; Matúš Veľas – prvý hobojista a vedúci skupiny; Jozef Eliáš – prvý klarinetista; Peter Kajan – prvý fagotista a vedúci skupiny v spolupráci s všestranným slovenským klaviristom Ladislavom Fančovičom, ktorý sa okrem klasickej hudby venuje aj jazzu a je zakladateľom swingového orchestra Fats Jazz Band.