| Katarína Turčinová flauta Jozef Luptáčik klarinet Karin Remencová klavír |
|
| Carl Maria von Weber Ernő von Dohnányi Dušan Martinček Jan Novák Francis Poulenc Camille Saint-Saens |
Veľké koncertantné duo, op. 48 Ária pre flautu a klavír, op. 48 č. 1 Concertino pre flautu a klavír Choreae vernales pre flautu a klavír Sonáta pre klarinet a klavír Tarantella a mol pre flautu, klarinet a klavír, op. 6 |
Na prelome 19. a 20. storočia sa začali skladatelia vo zvýšenej miere opäť zaujímať technickými a zvukovými možnosťami flauty. Kompozičný ošiaľ vypukol po premiére Debussyho Syrinxu – trojminútovej kompozície pre sólovú flautu, ktorá vďaka exotickému charakteru zaujala uši ďalších hudobníkov. Ária pre flautu a klavír vznikla po tom, čo sa mladá nadaná flautistka Eleanor Bakerová sťažovala Ernővi von Dohnányimu, že Brahms nenapísal sonátu pre flautu. Skladateľ sa rozhodol krivdu zvrátiť a jednu sonátu „namiesto neho“ napísať. Trojčasťová skladba Jana Nováka opisuje jarné prebúdzanie prírody, ktoré oddávna sprevádzali rituálne tance. Českého skladateľa, vášnivého latinčinára, inšpirovali pri tvorbe melódií i latinské texty. Muzikalita a virtuozita diel pre klarinet z dielne Carla Mariu von Webera pramení z dobrého priateľstva s klarinetistom Heinrichom Baermannom, pre ktorého bolo stvorených viacero diel. Francois Poulenc napísal sonátu pre klarinet zas na popud Bennyho Goodmana. Spoločne mali dielo premiérovať, no skladateľ nečakane zomrel, za klavír si nakoniec pri prvom uvedení v Carnegie Hall sadol Leonard Bernstein. Tarantelu, štylizáciu juhotalianskeho tanca v 6/8 takte, skomponoval Camille Saint-Saëns ako 22-ročný. Vznikla na podnet Rossiniho, ktorý vo svojom parížskom súkromí organizoval hudobné soirée a chcel touto formou dostať mladého autora do povedomia verejnosti. Virtuózne flautové i klarinetové pasáže naštudujú pedagogickí kolegovia z VŠMU Katarína Turčinová a Jozef Luptáčik, prvý klarinetista Slovenskej filharmónie.