| Slovenská filharmónia Piotr Gribanov dirigent Hinrich Alpers klavír |
|
| Gija Kančeli | Sio |
| Robert Schumann | Introdukcia a Allegro concertante pre klavír a orchester, op. 134 Introdukcia a Allegro appassionato pre klavír a orchester G dur, op. 92 |
| Johannes Brahms | Symfónia č. 3 F dur, op. 90 |
Ruchy a šumy 20. storočia viedli k reakcii mnohých hudobníkov; heslo „veľa kriku pre nič“ ich nabádalo k tichej meditácii a kontemplácii. Gruzínsky skladateľ Gija Kančeli je jedným z týchto mystikov, ktorí na spôsob múdreho „guru“ riešia dualizmus ticha a razantných zvukových impulzov. Robert Schumann písal svoj opus 92 pod silným vplyvom literáta Lorda Byrona a jeho Manfreda. Opus 134 je Schumannovým posledným dielom pre klavír a orchester. Skladba je darčekom k narodeninám manželky Clary. Podľa jej slov je tým najgeniálnejším, čo Robert Schumann napísal. Robert Schumann našiel svojho oddaného priateľa a nasledovníka v Johannesovi Brahmsovi. Rodák z Hamburgu dlho zápasil so žánrom symfónie. Po Prvej symfónii však v rýchlom slede nasledovali ďalšie tri skladby tohto druhu. Tretia symfónia je najintímnejšia z nich a vyrastá z motívu „frei, aber einsam“ (f – a – e; slobodný, ale sám).