| Dmitry Ishkhanov klavír | |
| Ludwig van Beethoven | Sonáta č. 23 f mol, op. 57 Appassionata |
| Sergej Prokofiev Sergej Rachmaninov |
Sonáta pre klavír č. 3 a mol, op. 28 Variácie na Corelliho tému, op. 42 |
| Alexander Skriabin | 24 prelúdií, op. 11 č. 1, č. 4, č. 10, č. 19 Dve Poémy, op. 32 |
Mladý moskovský rodák Dmitry Ishkhanov si pre debut na pôde filharmónie vybral niekoľko diel z ruskej klavírnej literatúry.
Trojica skladateľov sa do dejín hudby zapísala nielen v rámci kompozičného remesla, ale v tých časoch predstavovala aj interpretačnú špičku koncertných klaviristov. Efektná tretia sonáta (z celkovo deviatich) Sergeja Prokofieva, ale i variácie Sergeja Rachmaninova na tému barokového majstra Arcangela Corelliho preveria technické zručnosti klaviristu. Výraz a zvukomaľbu overia zas kusy od Alexandra Skriabina, ktorý je autorom viacerých cyklov prelúdií, avšak len opus 11 tvorí kompletný cyklus 24 prelúdií vo všetkých tóninách. Rachmaninov a Skriabin boli v podstate rovesníkmi, hru na klavíri študovali dokonca u rovnakého profesora Nikolaja Zvereva v Moskve.
Ludwig van Beethoven označil Appassionatu za najlepšiu spomedzi svojich 32 sonát pre klavír. Hovorí sa, že prostredníctvom Beethovenových klavírnych diel, teda osobnejších opusov, ktoré písal pre vlastnú interpretáciu, sa dá preniknúť k podstate jeho osobnosti a nahliadnuť do jeho utrápeného srdca.