| Éric Le Sage klavír |
|
| Gabriel Fauré | Nokturno č. 6 Des dur, op. 63 Nokturno č. 11 fis mol, op. 104 č. 1 |
| Robert Schumann | Nočné skladby / Nachtstücke, op. 23 |
| Gabriel Fauré | Nokturno č. 12 e mol, op. 107 Nokturno č. 13 h mol, op. 119 |
| Robert Schumann | Skladba o kvetoch / Blumenstück, op. 19 Tance Dávidových spojencov / Davidsbündlertänze, op. 6 |
Revolučné zmeny v stavbe koncertného klavíra spôsobili búrlivé zintenzívnenie tvorby. Faurého Nokturná, vychádzajúc zo vzoru Fryderyka Chopina, smerujú svojou zvukovou vynaliezavosťou kamsi k novým ideálom prezentovaným Claudom Debussym. „Krstným otcom“ novodobého klavírneho umenia bol Robert Schumann; viac ako dvadsať z jeho prvých opusov patrí klavíru. „Ideálna francúzska klavírna estetika a priezračnosť“ (Die Zeit), aj to je Éric le Sage, francúzsky klavirista a víťaz Medzinárodnej súťaže Roberta Schumanna v Zwickau (1989). Ako sólista vystupoval v Carnegie Hall alebo Konzerthause vo Viedni. Predstavil sa pod taktovkou osobností ako Sir Simon Rattle či Yannick Nézet-Séguin.