| Hilaris Chamber Orchestra Alan Vizváry umelecký vedúci / husle Ľudovít Kara viola |
|
| Felix Mendelssohn Bartholdy Wolfgang Amadeus Mozart Dmitrij Šostakovič |
Symfónia pre sláčikový orchester č. 13 c mol Sinfoniesatz Koncertantná symfónia pre husle, violu a orchester Es Dur, KV 364 Sláčikové kvarteto č. 2 A dur, op. 68 (verzia pre orchester) |
Už ako jedenásťročný sa Felix Mendelssohn Bartholdy s chuťou „zahryzol“ do orchestrálnej hudby. Podľa vzoru svojich slávnych predchodcov vychrlil zo seba na tucet brilantných symfónií pre sláčiky; trinásta z nich ostala len v podobe jednočasťového torza. Mendelssohn bol zázračným dieťaťom; ešte pred ním sa do tejto prestížnej kategórie tvorcov zaradil Wolfgang Amadeus Mozart. Jeden z najuniverzálnejších skladateľov v dejinách hudby zasiahol azda do každého jestvujúceho žánru – vrátane koncertantnej symfónie. Tá, ktorú venoval dvojici sláčikových nástrojov, okrem iného umne využíva stratégiu skordartúry – teda prelaďovania nástroja. Expresívne sláčikové kvartetá Dmitrija Šostakoviča sa vinú celou aktívnou kariérou tohto skladateľa. Do štyroch partov dokázal slávny symfonik zakódovať neuveriteľný zvukový potenciál. Aj preto sa mnohé z kvartet stali centrom pozornosti upravovateľov a existujú aj v podobe pre sláčikový orchester. Druhý opus tohto druhu vznikol v čase, kedy už mal Šostakovič na konte osem výrazných symfónií.