| Stella Cho violončelo Jayoung Kim klavír |
|
| Ludwig van Beethoven Leoš Janáček Béla Bartók |
Sonáta pre violončelo a klavír C dur, op. 102 č. 1 Pohádka Rapsódia pre violončelo a klavír č. 1 Sz. 86 |
| Fabian Müller klavír | |
| Johannes Brahms Ludwig van Beethoven |
3 intermezzi op. 117 Sonáta č. 23 f mol op. 57 Appassionata |
Koncert v spolupráci s International Holland Music Sessions
Ludwig van Beethoven je symbolom sonátového evolucionizmu. Veľmi výrazne zasiahol aj do oblasti sonátových diel pre violončelo a klavír. Opus 102 je pandantom jeho neskorých symfónií a sláčikových kvartet. Myseľ a tvorba Leoša Janáčka boli vždy orientované na voľnosť a slobodu ducha – teda na črty akejkoľvek rozprávky. Béla Bartók sa intenzívne zaoberal etnickou hudbou. Bola preň inšpiráciou a zdrojom námetov. Využíval ju najmä v rapsodicky ladených kompozíciách. Johannes Brahms dlho bojoval o symfóniu, aby napokon v závere svojej kariéry vsadil na krehké klavírne miniatúry opus 116 – 119. Vzorom pre Johannesa Brahmsa bol Ludwig van Beethoven; na rozdiel od Brahmsa však Beethoven často odkryl svoje vášnivé vnútro – napríklad v Sonáte f mol.