HM12 2005/2006

V 19. storočí bola situácia v hudobnej produkcii v Rusku formovaná dynamickým napätím medzi prívržencami rýdzo ruského umenia a zástancami hnutia za integráciu kultúrneho Ruska v rámci Európy. Alexander Porfirjevič Borodin sa pohyboval v intelektuálsko-bohémskom krúžku Mocná hŕstka. Členmi tejto skupiny boli zväčša nadšení diletanti, ktorí sa však postupne stávali uznávanými skladateľskými osobnosťami. Extrovertný Borodin bol pôvodne chemik a má dokonca patentovaných niekoľko objavov. Hudba však zvíťazila a hoci nenapísal veľa diel, stal sa legendou v oblasti symfonizmu (3 symfónie, symfonický obraz V stepiach Strednej Ázie) a opery (Knieža Igor). Jeho komorná hudba je však na Slovensku stále veľkou neznámou; žáner Sonáty však svedčí o tom, že aj Borodin reagoval na dianie na Západe.

Na druhej strane barikády ruských hudobníkov stál aristokratický Peter Iľjič Čajkovskij. Podobne ako jeho predchodca Michail Ivanovič Glinka mal tendencie otvárať brány Ruského impéria smerom na Západ a poskytovať svetu informácie o sile ruského kultúrneho génu. Klavírne trio a mol venované pamiatke veľkého umelca je jedným z najsugestívnejších komorných diel v dejinách hudby. Je prienikom autorových depresívnych stavov  s tvorivou ctižiadosťou a schopnosťou udržať tento objemný celok.

Medzi týmto polaritami sa v Ruskom impériu pohybovali počas 19. storočia menej výrazní majstri. Jedným z nich je Pavel Pabst, pôvodom Nemec, rodák z pobaltského  Königsbergu – dnes Kaliningradu. Študoval vo Viedni, obdivoval operné umenie a majstrovstvo Franza Liszta a napokon sa usadil v Moskve. Vynikal najmä v klavírnej tvorbe (parafrázy operných a baletných diel). Aj v Klavírnom triu A dur je klavírny part centrálnym zdrojom energie.