| Škampovo kvarteto Helena Jiříkovská 1. husle Adéla Štajnochrová 2. husle Martin Stupka viola Lukáš Polák violončelo |
|
| Bohuslav Martinů Leoš Janáček Antonín Dvořák |
Sláčikové kvarteto č. 7, H. 314 Concerto da camera Sláčikové kvarteto č. 1 Z podnetu Tolstého Kreutzerovej sonáty Sláčikové kvarteto č. 13 G dur, op. 106 |
Bohuslav Martinů bol jedným z lídrov hudobnej moderny 20. storočia. Ako neuveriteľne flexibilný a pohotový autor bol schopný reagovať azda na akýkoľvek impulz. Dedičstvo po Antonínovi Dvořákovi, Claude Debussy, džez, škandály, tradícia barokových koncertov, surrealizmus, české ľudové divadlo a napokon sýta syntéza všetkých polôh sa odráža aj v Siedmom sláčikovom kvartete. Leoš Janáček odmietal akademizmus a vsadil na žeravú expresivitu. Okrem nespútanosti výrazu bol povestný úctou voči Rusku a ruskej kultúre. Jeho Prvé sláčikové kvarteto je symbiózou obidvoch naznačených charakteristík. Antonín Dvořák sa vo svojej dobe preslávil najmä ako symfonik, významné sú však aj jeho Sláčikové kvartetá. Trináste v poradí napísal tesne po návrate zo Spojených štátov amerických. Je to dielo šťastia a radosti, hoci počas prác zomrela jeho švagriná – kedysi jeho veľká láska. Škampovo kvarteto patrí k uznávaným komorným súborom v Čechách i v zahraničí. Je víťazom prestížnej súťaže Charlesa Hennena v Heerlene (1991). V roku 1994 sa stalo vôbec prvým rezidenčným kvartetom londýnskej Wigmore Hall. Vystupuje v sálach ako Concertgebouw Amsterdam, viedenský Musikverein, či Carnegie Hall v New Yorku.