HA2 Zimná akadémia

K salzburskému obdobiu Wolfganga Amadea Mozarta sa viaže aj tvorba rozmanitých príležitostných skladieb (tance, serenády, nokturná, divertimentá či kasácie), určených pre komornú zostavu alebo orchester. Mozart ich písal pre rôzne bály, súkromné oslavy, či oficiálne príležitosti. Populárne tri divertimentá pre sláčikový orchester KV 136-138 sú známe aj pod názvom Salzburské symfónie.   

Joseph Haydn napísal pre svojich zamestnávateľov – Esterházyovcov obrovské množstvo skladieb. Hoci mnohé z nich sa stratili, o autorstve Rozlúčkovej symfónie zatiaľ pochybnosti nie sú. Jej vznik podmienila napätá situácia medzi kniežaťom Esterházym a jeho zamestnancami. Knieža zvykol zimné mesiace tráviť vo Viedni, kde mala väčšina jeho služobníctva aj svoje rodiny. Po vystavaní nového komfortného letného sídla na vidieku však mocipán svoj odchod do Viedne odďaľoval. Hudobníkom sa to nepáčilo, ale nemohli si dovoliť nahlas reptať. Papá Haydn sa rozhodol situáciu riešiť s príslovečným humorom -napísal novú symfóniu. Pri jej predvedení pred kniežaťom  v poslednej časti jeden hudobník za druhým prestávali postupne hrať. Každý zhasol sviečku na svojom pulte a potichu odišiel. Nakoniec tmavou sálou znel už len melancholická melódia prvých a druhých huslí. Knieža pochopil smútok svojich podriadených a na druhý deň dal rozkaz k odchodu. Haydnova skladba tak získala prívlastok Rozlúčková a zaradila sa medzi obľúbené autorove diela.