G1 2005/2006

Paul Badura-Skoda otvorí nový elitný cyklus, do ktorého sa dramaturgii Slovenskej filharmónie podarilo angažovať špičkových svetových interpretov. Jeden z najväčších žijúcich klaviristov aj vo vyššom veku stále potvrdzuje svoju interpretačnú a umeleckú kondíciu. Hovoria o tom aj kritiky z koncertov, ktoré v posledných rokoch realizoval na popredných svetových pódiách. Badura-Skoda sa radí nielen k najväčším virtuózom klavírnej hry 20. storočia, ale aj k priekopníkom používania historických klávesových nástrojov. K jeho repertoárovým dominantám patrí trojica Mozart – Beethoven – Schumann. Vďaka svojej profesionálnej náklonnosti k historicky poučenej interpretácii často interpretuje Mozartove koncerty s vlastnými sólovými kadenciami.

Koncert Es dur (KV 482) je v poradí 22. z neuveriteľných 27 klavírnych koncertov Wolfganga Amadea Mozarta. Úctyhodný počet svedčí o skladateľovej mimoriadnej obľube tohto nástroja i jeho takpovediac domovskom postavení, pokiaľ ide  o Mozartovu inštrumentálnu „výbavu“. Veď klavír bol prvým prejavom jeho génia – začal na ňom hrať ako trojročný, zatiaľ čo komponovanie prišlo na rad „až“ v piatich rokoch. Klavírne koncerty Mozart doslova chrlil – príležitostné diela boli často priestorom pre jeho vlastnú exhibíciu. Vznikali ako skupiny diel, v tvorivých „vlnách“, pričom rok 1785, keď vznikol aj Koncert Es dur, patril z tohto pohľadu k tým najplodnejším. V tomto skladateľovom diele znalci ocenia – v kontexte hudobného vývoja – zrovnoprávňovanie orchestra so sólovým nástrojom, ako aj obsadenie klarinetu, v spomínanej dobe netradičného nástroja v orchestrálnom žánri.