Koncert môžete sledovať v priamom prenose na stream.filharmonia.sk.
Pozrite si video pozvánku na koncert.
| Slovenská filharmónia James Judd dirigent Matej Arendárik klavír |
|
| Arvo Pärt Ludwig van Beethoven Jean Sibelius |
Cantus in memoriam Benjamin Britten Koncert pre klavír a orchester č. 5 Es dur Cisársky, op. 73 Symfónia č. 4 a mol, op. 63 |
„Mohol by som svoju hudbu prirovnať k svetlu, ktoré obsahuje všetky farby. Tie sú však viditeľné len cez hranol, na ktorom sa svetlo láme. Tým by mohla byť duša poslucháča,“ povedal o svojom diele estónsky skladateľ Arvo Pärt. Identita jedného z najznámejších tvorcov hudby 20. storočia sa formovala na zvláštnom priesečníku kultúr „Východu“ (Rusko, ortodoxná cirkev) a „Západu“ (Pobaltie ako historická sféra vplyvu Nemecka a Škandinávie) a pod vplyvom skúseností s totalitným sovietskym režimom. Cantus in memoriam Benjamin Britten pre zvony a sláčikový orchester (1977) predstavuje osobné vyznanie, elégiu na smrť anglického skladateľa, ktorého si Pärt mimoriadne vážil.
Prezývka Klavírneho koncertu č. 5 Es dur, op. 73 „Emperor“ (Cisársky) nepochádza od Ludwiga van Beethovena, napriek tomu je toto dielo tóninou i svojim heroickým charakterom blízke skladateľovej Tretej symfónii (známej pod názvom „Eroica“) a dedikovanej pôvodne Bonapartovi. Kým v predchádzajúcom klavírnom koncerte (G dur) skladateľ nástroje, asociované obvykle s vojenskou hudbou (dychové nástroje, tympany), rozoznieva až vo finále, v Cisárskom koncerte sú dôležitou súčasťou orchestrálneho zvuku, a to hneď od efektného úvodu diela, ktoré sa stalo jednou z kľúčových kompozícií syntetizujúcich štýlové znaky koncertu a symfónie.
V Symfónii č. 4 a mol, op. 63, vznikajúcej v rokoch 1910 až 1911, sa fínsky skladateľ Jean Sibelius pomerne radikálnym spôsobom vymanil z dovtedy prevažujúceho obrazu národného skladateľa, ktorý sa vo svojich dielach inšpiruje folklórom, škandinávskymi mýtmi a krajinou. Štvrtá symfónia, hoci mnohé z charakteristických znakov skladateľovej hudobnej reči sú v tomto diele i naďalej prítomné, predstavuje v kontexte symfonickej hudby začiatku 20. storočia osamotenú a introspektívnu kompozíciu, ktorá sa vyznačuje vážnosťou obsahu, čistotou štýlu a zvláštnou „severskou“ krásou. Kompozícia vznikala v Sibeliovom vidieckom sídla Ainola, ktoré pomenoval po svojej manželke Aino, a odkiaľ v tomto období podnikal cesty do Karélie, známej drsnou poetickosťou prírodných scenérií.