Účinkujú
Slovenská filharmónia
Daniel Raiskin dirigent
Jan Vogler violončelo
Program
Antonín Dvořák
Koncert pre violončelo a orchester h mol, op. 104
Piotr Iľjič Čajkovskij
Symfónia č. 5 e mol, op. 64
Nemecký violončelista Jan Vogler na svojich koncertoch často prepája hudbu s literatúrou. Dôkladne preštudovaná je v jeho repertoári i Dvořákova tvorba pre violončelo, komorné diela nahral na CD v roku 2022 s mladými hudobníkmi z Moritzburg festivalu. Violončelový koncert h mol nahral s Newyorskou filharmóniou ešte v roku 2005, pričom sa na CD v aranžmáne objavujú aj Cigánske melódie, op. 55 a americké piesne. Tie odkazujú na kontext vzniku tohto mimoriadne obľúbeného diela Antonína Dvořáka, ktoré skomponoval v poslednom roku svojho pôsobenia v USA. Výber violončela ako sólového nástroja prekvapil Dvořákových priateľov, pretože skladateľ zastával názor, že violončelo „nahoře huhňá a dole brumlá“. Nový pohľad na zvukové ambície nástroja Dvořák pravdepodobne nadobudol po premiére koncertu jeho kolegu violončelistu i skladateľa Victora Herberta. Inštrumentácia diela ho natoľko zaujala, že si požičal partitúru a o pol roka neskôr sa aj sám pustil do písania, tak sa zrodilo legendárne dielo.
Piotr Iľ jič Čajkovskij si vo svojich poznámkach k úvodu Symfónie č. 5, op. 64 zapísal: „Úplná rezignácia pred osudom, pred nevyspytateľným riadením prozreteľnosti.“ Hoci stále patrí k ikonickým a najhrávanejším dielam, Čajkovskij s ňou nebol spokojný. V liste svojej mecenáške Nadežde von Meck napísal: „Už som svoju symfóniu uviedol v Petrohrade aj v Prahe, ale prišiel som na to, že je to omyl.“ Čas mu nedal za pravdu, symfónia je príkladom splynutia európskej tradície hudobného symfonizmu s ruskou národnou hudbou a dodnes obhajuje svoje miesto na koncertných pódiách.