C6 Koncert v spolupráci s Kultúnym inštitútom Maďarskej republiky

Všetky sú také….. Prešibané, neodolateľne krásne, ale bojovné a odhodlané brániť ženskú česť a hrdosť. Najmä o tom je opera Wolfganga Amadea Mozarta. Je to opera skvelých ansámblov, zaujímavých situácií, prevlekov, prekvapení. Podľa dobových predstáv ju musela „ odomknúť“ skvelá predohra –  samostatný orchestrálny kus, žiarivý, brilantný, oddaný úsmevu . Predohra k opere Cosí van tutte je virtuózna z hľadiska požiadaviek na hráčov orchestra aj z hľadiska koncepcie stručnej – o to však výstižnejšej – skladby.

Lesk a žiara sú symptomatické aj pre koncertantnú hudbu Josepha Haydna. Bol to práve on, kto z koncertu urobil štrukturálne prepracovaný a výrazovo impozantný typ kompozície. Reagoval aj na podnety z exteriéru – na schopnosti hudobníkov, o čom svedčí trúbkový koncert, napísaný v roku 1796 (teda na vrchole slávy) pre virtuóza Antona Weidingera – interpreta, ktorý veľmi prispel k technickému progresu ventilového systému tohto nástroja.

Sedemnásťročný Francúz Georges Bizet sa v roku 1855 rozhodol, že nadviaže na symfonickú tradíciu v štýle Carla Mariu von Webera, či Franza Schuberta. Vtedy sa už jeho hudobnícka optika stále intenzívnejšie zaostrovala na operu a hudobné divadlo, predsa však to raz vyskúšal aj ako symfonik. Symfónia C dur bola až do roku 1935 neznámou skladbou, dnes ju však ospevujú ako dielo sviežeho neodolateľnej melodickej invencie, šarmu a mladíckeho temperamentu.