| Slovenská filharmónia Charles Olivieri-Munroe dirigent Ivan Ženatý husle |
|
| Ludwig van Beethoven Johann Sebastian Bach / Joachim Raff |
Koncert pre husle a orchester D dur, op. 61 Ciaccona z Partity č. 2 d mol pre sólové husle, BWV 1004 (verzia pre orchester) |
| Edward Elgar |
Na juhu, koncertná predohra, op. 50 |
Premiéra husľového koncertu Ludwiga van Beethovena v roku 1806 bola potupným fiaskom. Ostal dlho v zabudnutí. Aby autor prekonal sklamanie, vypracoval aj klavírnu verziu a tá poslucháčov presvedčila. Až v roku 1844 sa naštudovania ujal huslista Joseph Joachim a náročné dielo vstúpilo do siene slávy. Svedčí o tom niekoľko desiatok sólových kadencií od rôznych autorov. Ciaccona pre sólové husle Johanna Sebastiana Bacha patrí takisto do zlatého fondu husľovej literatúry. Jej štrukturálne a zvukové dispozície takisto viedli mnohých hudobníkov k úpravám a parafrázam. Ujal sa jej aj menej známy švajčiarsky skladateľ Joachim Raff; jeho tvorba je neprávom obchádzaná a aj v orchestrálnej verzii Ciaccony prezentuje svoje skladateľské schopnosti a skúsenosti. Britský skladateľ Sir Edward Elgar je nestorom anglickej hudby prelomu 19. a 20. storočia. Jeho talent ocenil aj náročný Richard Strauss. Elgarova hudba je síce okorenená staroanglickými intonáciami, je však v zásade „kontinentálna“. V predohre Na juhu, alebo aj Alassio Elgar, zužitkováva autor inšpirácie nadobudnuté počas pobytu v Taliansku.