B3 2006/2007

Straussova skladateľská kariéra skončila rovnako ako začala, písaním hudby v klasických formách, romantickej vo výraze, s krásnymi melódiami a lahodnými tradičnými harmóniami. Nezasvätených možno prekvapí fakt, že medzi týmito hraničnými  obdobiami sa Strauss preslávil ako jedna z najprovokujúcejších skladateľských postáv svojej doby. Už vo svojich symfonických básňach sa prejavuje ako post-romantik  s tendenciou vytvárať novú hudbu, viac realistickú, využívajúc pritom nové možnosti inštrumentácie. Symfonická báseň Veselé šibalstvá Tilla Eulenspiegla z roku 1895 je voľne založená na Nietzschem. Na sklonku svojho života zhudobnil Strauss tri básne Hermanna Hesseho a jednu báseň Josepha von Eichendorffa. Výsledkom boli prekrásne Štyri posledné piesne pre hlas  (soprán alebo tenor) a orchester. Na jednej strane sú symbolickou spomienkou skladateľa na mladosť, zároveň sú však labuťou piesňou veľkého umelca. Straussove Štyri posledné piesne predvedie dnes už svetová sopranistka Gabriela Beňačková. Pôvodom slovenská umelkyňa má na svojom  konte mimoriadne úspešnú kariéru opernej i koncertnej speváčky. Vystúpi pod vedením dirigenta iránskeho pôvodu Alexandra Rahbariho. Rahbari študoval vo Viedni pod vedením Gottfrieda von Einema, Hansa Swarowskeho a Karla Österreichera. Istý čas pôsobil ako riaditeľ Konzervatória v Teheráne a podieľal sa na kultúrnom rozvoji Iránu. Od roku 1977 intenzívnejšie pôsobí ako dirigent v Európe. Má za sebou angažmány s prestížnymi orchestrami, účinkovania na medzinárodných festivaloch. So Slovenskou filharmóniou začal spolupracovať roku 1985, naposledy roku 2000 na festivale v rakúskom  Villachu. Má mimoriadne blízky vzťah k hudbe s orientálnym nádychom. Jedným z jeho obľúbených symfonických titulov je aj Korsakovova Šeherezáda.