B2 2006/2007

Prvými vydanými klavírnymi skladbami F. Liszta sa stali jeho transcendentálne etudy, spomedzi ktorých č. 4 má nadpis „Mazeppa“. Podnetom k jej vzniku sa stala rovnomenná báseň francúzskeho romantika Victora Huga. Mimohudobný obsah bol v období novoromantizmu vo veľkej móde. Z pôvodnej klavírnej etudy vytvoril Liszt roku 1851 symfonickú báseň Mazeppa, efektnú a vysoko virtuóznu orchestrálnu programovú skladbu.   

K interpretačným orieškom patria aj Čajkovského Variácie na rokokovú tému, v ktorých možno vycítiť skladateľov obdiv k mozartovskému hudobnému výrazu.  Napriek relatívne neveľkému rozsahu a menšiemu obsadeniu orchestra ide o virtuózne dielo prvého stupňa, ktoré nájdeme v repertoári významných violončelistov.  Nepochybne k nim patrí aj, pôvodom slovenský violončelista žijúci v Japonsku, Ľudovít Kanta, ktorý má za sebou dlhoročné interpretačné skúsenosti  ako sólista, koncertný majster i komorný hráč. 

Dramaturgickým vyvrcholením večera bude nepochybne uvedenie Bartókovej suity z baletnej pantomímy Zázračný mandarín z rokov 1918-1919. Dielo s expresívne dramatickou hudbou vzniklo tesne po skončení 1. svetovej vojny, kedy sa Maďarsko ocitlo v neľahkej situácii. Bartókova pantomíma sa tak stala akýmsi symbolom tejto ťažkej doby.  So Slovenskou filharmóniou ju uvedie v Bratislave debutujúci maďarský dirigent Tamás Gál.