Účinkujú
Slovenská filharmónia
Daniel Raiskin dirigent
Jarolím Emmanuel Ružička husle
Program
Jean Sibelius
Symfónia č. 7 C dur, op. 105
Pēteris Vasks
Osamelý anjel, meditácia pre husle a sláčikový orchester
Johannes Brahms
Symfónia č. 4 e mol, op. 98
„Hudba je najmocnejšou zo všetkých múz, pretože sa cez ňu môžeme dotknúť sféry božského. Áno, hudba je abstrakciou, ale zvuky dokážu vyjadriť ducha. Toho, ktorého nie je možné vyjadriť slovami. Všade okolo nás sa hovorí o tele, ale ja mám chuť zavolať: ,A kde je duch, kde je duša?‘ Duše sú zarastené ako džungľa. Preto sa snažím, aby moja hudba do nich vniesla lúč svetla.“ Tak opísal lotyšský skladateľ Pēteris Vasks svoj prístup k tvorbe. Jeho diela často nesú programové názvy, ktoré skôr len naznačujú autorove myšlienkové nastavenie a nie konkrétny program. V tomto zmysle majú k sebe najbližšie jeho posledné koncertantné diela venované sláčikovým nástrojom: husľový koncert Distant Light, meditácia Lonely Angel, fantázia Vox amoris či Koncert pre violončelo „Presence“. Sólový part Vasksovho diela naštuduje koncertný majster Slovenskej filharmónie Jarolím Emmanuel Ružička.
Jeana Sibelia dnes svet oprávnene uctieva ako jedného z najvýraznejších symfonikov prvej polovice 20. storočia. Sedem symfónií, monumentálna vokálna symfónia Kullervo, množstvo symfonických obrazov, no jeho cesta k symfónii nebola v dôsledku polemiky „ako ďalej po Beethovenovi?“ jednoduchá. Definitívne sa s „tradíciou“ lúči v Piatej symfónii, hudba Šiestej a Siedmej už prichádza z iných galaxií…
Majestátne dielo Sibeliovho predchodcu, Symfóniu č. 4, op. 98 Johannesa Brahmsa, možno považovať za vrchol symfonickej tvorby autora. Skladateľ sa v čase komponovania pozvoľna blížil k záveru svojej pozemskej púte a zdá sa, že to vedel a cítil. Demonštruje univerzálnosť svojho pocitového sveta, zahrňujúceho vážnosť i bezstarostnosť, burlesknú komediálnosť, elegické snenie i rebéliu, osciluje medzi nostalgiou a pocitmi smútku.