Vo štvrtok a piatok 27. a 28. februára vystúpi Slovenská filharmónia a Slovenský filharmonický zbor (zbormajster Jozef Chabroň) pod taktovkou Daniela Raiskina, pravidelného hosťa Slovenskej filharmónie, ktorý bude od budúcej sezóny 2020/2021 zastávať post šéfdirigenta Slovenskej filharmónie. Počas predchádzajúcich koncertných sezón uviedol s orchestrom viacero symfónii Dmitrija Šostakoviča. Aj do februárového programu zaradil 6. symfóniu h mol, op. 54 skladateľa a rané dielo Hectora Berlioza, monumentálnu Messe solennelle, H.20 pre orchester, zbor a sólistov. Sólové party zaznejú v interpretácii sopranistky Lindy Ballovej, tenoristu Tomáša Juhása a basbarytonistu Sergeja Tolstova.
Daniel Raiskin so Slovenskou filharmóniou uvedie Šostakovičovu Symfóniu č. 6 h mol, op. 54, ktorá sa dostáva do programu koncertov opäť po 10 rokoch. V Slovenskej filharmónii dielo zaznelo opakovane, najmä počas pôsobenia šéfdirigenta Ladislava Slováka a v roku 1979 v naštudovaní svetoznámeho lotyšského dirigenta Marissa Jansonsa. Ide o trojčasťové dielo, čo pri premiére prinieslo rozpaky a kritiku. Po úvodnom tragickom Adagiu nasledujú dve rýchle časti – tanečná a finále plné radosti, optimizmu a grotesky, vďaka čomu dielo pôsobí ako výsmech režimu, v ktorom skladateľ žil a ktorým bol kritizovaný. Dmitrij Šostakovič symfóniu komponoval v roku 1937. Premiéra zaznela 21. novembra 1939 v Leningradskej filharmónii pod taktovkou Jevgenija Mravinského. Po tridsaťminútovej symfónii bude nasledovať monumentálna Messe solennelle (Slávnostná omša) pre orchester, zbor a sólistov Hectora Berlioza. Skladateľ ju komponoval ako 21-ročný. Premiéra zaznela v roku 1825 v Paríži, ďalšie uvedenie v roku 1827.
Muzikológ Ivan Marton, autor textu ku koncertom o jeho ďalšom osude diela píše: „ Mladý autor partitúru i všetky party s výnimkou časti Resurrexit zničil a o skladbe sa vedelo len z písomných dokumentárnych záznamov. V roku 1991 však zachovalú kópiu omše objavil na organovej galérii kostola v Antverpách belgický učiteľ hudby Frans Moor a odvtedy dielo zažíva svoju renesanciu. Rekonštruovanej partitúry sa vzápätí ujal legendárny dirigent John Eliot Gardiner a omšu premiérovo uviedol na koncerte v nemeckých Brémach 3. októbra 1993. V Bratislave Berliozova Messe solennelle zaznela dosiaľ iba jediný raz. Dirigent Ondrej Lenárd ju uviedol na záverečnom koncerte 30. ročníka BHS v októbri 1999 so Slovenskou filharmóniou a Slovenským filharmonickým zborom, sóla spievali Henrietta Lednárová, Jozef Kundlák a japonským basista Hidenori Komatsu.“
Vo štvrtok a piatok 27. a 28. februára zaznie v interpretácii Slovenskej filharmónie, Slovenského filharmonického zboru (zbormajster Jozef Chabroň), sólistov – sopranistky Lindy Ballovej, tenoristu Tomáša Juhása a basbarytonistu Sergeja Tolstova. v naštudovaní Daniela Raiskina.
Koncerty sa začnú o 19.00.
DANIEL RAISKIN
„Daniel Raiskin je celkom jednoznačne hudobník s výraznou senzibilitou, ktorý svojmu remeslu naozaj rozumie; azda je ďalším príkladom posledného veľkého daru starého Sovietskeho zväzu s prísnosťou a dôkladnosťou jeho dirigentskej školy“ (David Gutman, Gramophone)
Daniel Raiskin vyrastal ako syn renomovaného muzikológa v Petrohrade. Vo svojom rodnom meste navštevoval slávne konzervatórium (vysokú hudobnú školu) a v štúdiu pokračoval v Amsterdame a Freiburgu. Najskôr sa nameriaval na hru na viole. K jeho nasmerovaniu na dirigentskú dráhu ho inšpirovala najmä osobnosť vynikajúceho pedagóga Leva Savicha, ako aj majstrovské kurzy s dirigentmi ako Mariss Jansons, Neeme Järvi, Milan Horvat, Woldemar Nelson a Jorma Panula. Raiskin disponuje širokým repertoárom a programy jeho vystúpení majú nápaditú dramaturgiu.
Od sezóny 2020/2021 bude Daniel Raiskin zastávať post šéfdirigenta Slovenskej filharmónie. Okrem toho je od augusta 2018 hudobným riaditeľom Winnipeg Symphony Orchestra a od sezóny 2017/2018 hlavným hosťujúcim dirigentom Belehradskej filharmónie.
Angažmány v sezóne 2019/2020 zahŕňajú vystúpenia s Daejeon Philharmonic Orchestra, RTV Slovinským symfonickým orchestrom, Štátnym orchestrom Rýnskej filharmónie, Ruským štátnym symfonickým orchestrom Jevgenija Svetlanova a Stuttgartskou filharmóniou. Okrem toho bude debutovať s Edmonton Symphony Orchestra a Varšavskou filharmóniou. S Winnipeg Symphony Orchestra vystúpi v rámci turné po Európe okrem iného aj v Concertgebouw Amsterdam, De Doelen v Rotterdame a De Singel v Antverpách. Jeho pravidelné hosťovské angažmány zahŕňajú Aténsky štátny orchester, Kodanskú filharmóniu, Düsseldorfských symfonikov, Islandskú filharmóniu, Japan Century Symphony Orchestra, Symfonický orchester Malmö, Orchester Mariinského divadla, Moskovskú filharmóniu, Mozarteumorchester Salzburg, Národný symfonický orchester Taiwan, NDR Radiophilharmonie Hannover, NFM Vroclavskú filharmóniu, Národný orchester Belgicka, Národný orchester Lyon, Národný symfonický orchester Mexika, Osaka Philharmonic Orchestra, Residentie Orkest, RTV Slovinský symfonický orchester, San Antonio Symphony, Petrohradskú filharmóniu, Slovenskú filharmóniu, Stavanger Symphony Orchestra, Ruský štátny symfonický orchester Jevgenija Svetlanova, Stuttgartských filharmonikov, Švédsky komorný orchester a Tonkünstler Orchester. Jeho angažmány v operných produkciách zahŕňajú Carmen, Šostakovičov Nos a Mozartovho Dona Giovanniho.
Daniel Raiskin sa tiež vytrvalo snaží zdieľať svoje vedomosti a vášeň s mladými hudobníkmi po celom svete. Pravidelne sa venuje práci s mládežníckymi orchestrami okrem iného v Kanade, Estónsku, Nemecku, na Islande, v Holandsku, Rusku a Juhoafrickej republike.
Medzi popredných sólistov, s ktorými Raiskin spolupracuje, patria napr. Emanuel Ax, Alexander Buzlov, Renée Fleming, Nelson Freire, Martin Fröst, Alban Gerhardt, Vadim Gluzman, Natalia Gutman, Kari Kriikku, Simone Lamsma, Lang Lang, Francois Leleux, Jan Lisiecki, Alexei Lubimov, Tatjana Masurenko, Albrecht Mayer, Daniel Müller-Schott, Olli Mustonen, Steven Osborne, Julian Rachlin, Benjamin Schmid, Julian Steckel, Anna Vinnitskaya a Alexei Volodin.
V poslednej dobe realizoval kritikou vysoko hodnotené nahrávky Mahlerovej Symfónie č. 3 a Šostakovičovej Symfónie č. 4 (AVI). Jeho nahrávka violončelových koncertov E. W. Korngolda, E. Blocha a B. Goldschmidta s Julianom Steckelom (AVI) získala v roku 2012 ocenenie Echo Klassik. Medzi jeho ďalšie nahrávacie projekty posledných rokov patrí cyklus symfónií Louisa Glassa, ako aj cyklus so všetkými koncertmi a rapsódiami Arama Chačaturjana (CPO), nahrávka Lutosławského vokálno-inštrumentálnych diel (Dux) a svetová premiéra nahrávok diel Alexandra Tansmana Prorok Izaiáš a Žalmy (World Premiere Recordings).