Nedeľný koncert vo Dvorane

Členovia Slovenského komorného orchestra Bohdana Warchala /um vedúci Ewald Danel/ pozývajú na záverečný nedeľný  koncert cyklu SKO61. sezóne.  Na programe je skladba málo uvádzaná a mimoriadne interpretačne náročná – Metamorfózy pre 23 sláčikových nástrojov AV 142 Richarda Straussa, Koncertná symfónia c mol op. 110a Dmitrija Šostakoviča a dielo slovenského autora Romana Bergera Post scriptum, ktoré slovenský skladateľ skomponoval roku 2004 na požiadavku Ewalda Danela. K premiére o diele napísal:


Maestro Ewald Danel ma vlani požiadal o skomponovanie skladby pre Slovenský komorný orchester. Ako autorovi skladby „Korczak in memoriam“, ktorú som napísal na objednávku festivalu Krakov 2000 mi navrhol zohľadniť nápis na stene vo varšavskom gete: „Verím v slnko, aj keď nesvieti. Verím v lásku, aj keď ju necítim. Verím v Boha, aj keď mlčí.“ Po dlhých mesiacoch pokusov som zistil, že nie som v stave túto ideu zrealizovať. Že nie som schopný skomponovať hudbu na „slová“, ktoré ktosi v zúfalstve zanechal na ceste do plynovej komory. Skomponoval som potom v lete triptych, ktorý som nazval „Post scriptum.“  Je totiž pravdepodobné, že uvedený príbeh ovplyvnil kompozičný proces, a to aj napriek tomu, že som sa snažil sústrediť na čisto hudobné aspekty. O nich, pravda, nemienim hovoriť; takéto informácie odvádzajú od podstaty veci: umenie nám má pripomínať, že existuje sféra Nevysloviteľného.                                                      Roman Berger


 


Roman Berger začal svoje profesionálne vzdelanie hrou na klavíri na Vysokej hudobnej škole v Katoviciach, v štúdiu pokračoval a absolvoval na VŠMU v Bratislave (1956). Neskôr – v roku 1965 ukončil aj štúdium kompozície na VŠMU v triede D. Kardoša. R. Berger bol pedagogicky činný na Konzervatóriu v Bratislave, pôsobil v Čs. televízii, vo Zväze slovenských skladateľov a externe ako pedagóg na Katedre hudobnej teórie na VŠMU. Dlhé roky bol vedeckým pracovníkom Umenovedného ústavu SAV. Na návrh medzinárodného kuratória univerzitných profesorov mu udelila Viedenská univerzita v r. 1988 Herderovu cenu za udržiavanie a rozvíjanie európskych kultúrnych tradícií (za kompozičnú a teoretickú činnosť). Z kompozično-technického hľadiska riešil problémy serializmu, aleatoriky, štrukturácie hudobného materiálu pod vplyvom štýlových trendov hudby 20. storočia a ich vyjadrovacích prostriedkov. Od 70-tych rokov badať u neho príklon k výrazovosti,  expresii a symbolizmu.